Camea Car prázdniny so Scalou (3) – Údolie smrti

Camea Car prázdniny so Scalou (3) – Údolie smrti

V predošlých dvoch častiach našej letnej mini série CAMEA CAR na cestách so ŠKODOU SCALA sme sa vybrali za pamiatkami z dávnych čias a prešli sme si aj niektoré sakrálne cennosti. Dnes sme pre zmenu zvolili inú trasu a inú dobu. Už o niekoľko týždňov (na jeseň) si pripomenieme 75 výročie Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá bola jednou z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny.

Na Duklu sme chodievali kedysi ako deti na školské výletu. Len málo sme vtedy chápali, čo nám rozprávali a zaujímala nás skôr bojová technika okolo ciest. Tá tam mimochodom zostala doteraz. Tanky, delá, húfnice a niekde aj guľomety pripomínajú miesta ťažkých bojov. Pietne miesta cintorínov zasa množstvo obetí, ktoré z odstupom času začíname vnímať ako plytvanie ľudskými zdrojmi. Prečo, keď bojovali za našu slobodu?

Neskorší rozbor totiž ukázal, že Karpatsko-duklianska operácia nemala od začiatku veľké šance na úspech. Príčinou bol mimoriadne náročný terén a nepriaznivé počasie, ktoré ovládlo jeseň 1944. Sovietske vedenie o tom vedelo, no považovalo operáciu jednak za významné politické gesto podpory Československa a Slovenského národného povstania, no zároveň aj ako viazanie veľmi veľkého počtu nepriateľských ozbrojených síl, ktoré tak Nemci nemohli nasadiť v pásme 1.ukrajinského frontu a znemožnilo im to presun časti vojsk aj na juh, kde útočil cez Maďarsko a Rumunsko 2. a 3.ukrajinský front. Cena však bola obrovská! Cez 50-tisíc mŕtvych a nezvestných na nemeckej strane a ďalších viac ako 20 tisíc na strane Sovietskej a Československej armády. Ďalších takmer sto tisíc vojakov bolo zranených!!!

Najťažšie boje sa odohrávali v takzvanom „Údolí smrti“, ktoré leží medzi obcami Kapišová a Nižná Pisaná. Dlhé týždne tam s ťažkými stratami zastal front a postupujúce sovietske a československé vojská sa nedokázali posunúť ani len do štyri kilometre vzdialeného Svidníka. Dnes vstup do Údolia smrti označujú dva tanky na konci Svidníka v smere na Poľsko. Ak odbočíte okolo týchto tankov doľava, na cestu do Kapišovej v smere na Nižnú Pisanú, tak presne prechádzate frontovou líniou. Pri odbočke na Nižnú Pisanú je veľká tabuľa upozorňujúca, že sa nachádzate na miestach najťažších bojov a keď sa rozhliadnete okolo, tak na lúkach sú zámerne rozmiestnené tanky. My sme na jednom z nich, pod veľkým nápisom „Údolie smrti“, týčiacim sa na vrchole kopca, ktorý dali postaviť potomkovia padlých sovietskych vojakov, našli na blatníku jedného z tankov T34 fľašu pravej ruskej vodky s pohárikmi a kytičkou natrhaných poľných kvetou. Ukázalo sa, že to tam nechali dvaja Moskovčania, ktorí si takto každoročne chodia uctiť pamiatku svojich obetí. Krásne ľudské gesto, ktoré nás dojalo.

Ak sa však vrátime na hlavnú cestu 1/21, tak len pätnásť kilometrov za Svidníkom je štátna hranica s Poľskom a monumentálny pamätník s cintorínom. Duklianske bojisko je Národná kultúrna pamiatka a pri známom pamätníku je pochovaných niekoľko tisíc padlých vojakov z roku 1944. Trochu ďalej v lese je 48-metrová vyhliadková veža Vojenského múzeum so stálou expozíciou. Ak by ste prekročili štátnu hranicu, tak len asi 17 kilometrov ďalej je mestečko Dukla, podľa ktorého je operácia nazvaná a kde je tiež zaujímavé múzeum venované tejto významnej dejinnej udalosti.

Vráťme sa však späť do Svidníka. Malé okresné mesto si ctí svoju neodmysliteľnú históriu a na vstupe od Bardejova nájdeme pamätník, cintorín a Vojenské múzeum, ktoré bolo otvorené v roku 1969 pri príležitosti 25.výročia karpatsko-duklianskej operácie a ktoré tento rok oslavuje 50 rokov od založenia. Pred múzeom je Park bojovej techniky s oboch zúčastnených táborov. V pietnom prostredí o trochu ďalej je pochovaných takmer desaťtisíc vojakov pri pamätníku, ktorý bol postavený pri desiatom výročí od Karpatsko-duklianskej operácie v roku 1954. Od tej doby sa tu každoročne konajú pietne spomienky. Svojho času aj za účasti najvyšších štátnych predstaviteľov. A ak už sme pri predstaviteľoch, tak na námestí v centre je veľká socha armádneho generála Ludvíka Svobodu, ktorý velil vojskám oslobodzujúcej československej armády. Svidníčania si slávneho vojvodcu a neskoršieho prezidenta republiky ctia aj preto, že im nechal postaviť prvú nemocnicu v meste a už nemuseli cestovať za zdravotnou starostlivosťou do vzdialeného Prešova.

Jazda po úzkych okresných cestách v okolí Svidníka nebola vždy jednoduchá. Dokázali sme tak doceniť plnú výbavu novej ŠKODY SCALA, ktorá je vo svojej triede obdarená naozaj výnimočne. Má k dispozícii hneď trinásť asistenčných systémov pre bezpečnosť jazdy a prvotriedny komfort, čo zo ŠKODY SCALA robí najlepšie vybavené auto v triede. Veď počítajte s nami: svetelný a dažďový asistent, asistent rozjazdu do kopca, asistent ochrany chodcov a núdzového brzdenia, adaptívny tempomat, asistent zmeny jazdného pruhu, asistent rozpoznávania únavy vodiča, asistent vyparkovania, parkovací asistent, asistent manévrovania a tiesňové volanie. Keď si to človek všetko vyskúša, tak pocíti nutkanie prejsť na vyšší level. ŠKODA SCALA ho ponúka. Kto neverí, tak si to môže sám vyskúšať počas testovacej jazdy v CAMEA CAR showroome na Duklianskej ulici v Prešove.